Prihlásenie

Anketa

Záujem v oblasti ďalšieho vzdelávania prejavujem najmä o :

Akt. legislatívne zmeny (3137 - 26%)

Dane a účtovníctvo (2940 - 25%)

Mäkké zručnosti (3003 - 25%)

Manažérske zručnosti (2762 - 23%)

Registrácia lektorov

Vyhľadávanie

ÚvodČlánkyFinancie, Účtovní­ctvo, Daňe

DERIVÁTY

[31.05.2011,19:23:08]
ich podstata, typy a kvantifikácia

Pre prihlásených užívateľov kompletný článok na stiahnutie vrátane príkadov v prílohe.

Autor: Ing. Boris Šturc, CSc.

 

Finančné deriváty

 

Finančné deriváty sa vo veľkom rozsahu začali využívať na vyspelých trhoch asi pred tridsiatimi rokmi, pretože v dôsledku nestability finančného trhu  prejavujúcej sa rastom volatility úrokových sadzieb, kurzov cenných papierov a menových kurzov vzrástlo riziko pre všetky subjekty finančného trhu. Cieľom finančných derivátov bolo hlavne zníženie rizík vyplývajúcich z negatívnych pohybov výmenných kurzov, úrokových sadzieb, cien komodít a kurzov cenných papierov.

 

Využívaním týchto produktov sa finančný trh stal efektívnejším a posilnila sa aj schopnosť finančných inštitúcií a ich firemných klientov riešiť určité problémy v súvislosti s neistotou na trhu.

 

Charakteristika a členenie finančných derivátov

 

Trhy derivátov sú trhy, na ktorých sa obchoduje s aktívami – reálnymi alebo finančnými – k budúcemu  dátumu, pričom ceny sa stanovujú v súčasnosti.Deriváty sú teda obchody (kontrakty), ktorých podstatou je určitá forma termínovaného obchodu, pre ktorý je charakteristický časový nesúlad medzi uzatvorením obchodu a jeho plnením.

 

Existuje viacero definícií  derivátov,  zákon o cenných papieroch a finančných službách ich charakterizuje takto:

 

Deriváty sú  peniazmi oceniteľné práva alebo záväzky vzťahujúce sa k cenným papierom alebo odvodené od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo cudzej mene alebo iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku.

 

Derivátmisú najmä investičné nástroje peňažného trhu v slovenskej a cudzej mene, termínované zmluvy, ktoré sa vzťahujú na  tieto investičné nástroje, úrokové miery alebo indexy finančného trhu, opcie na kúpu alebo predaj týchto nástrojov, ako aj zmluvy o zámene úrokových mier, mien a akcií.

 

V metodike účtovníctva  bánk a finančných inštitúcií sú deriváty definované nasledovne, pričom sa vychádza z charakteristiky derivátov podľa Medzinárodných účtovných štandardov (IAS).

 

Finančné derivátysú finančné nástroje, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:

  • ich reálna hodnota sa mení v závislosti od aktíva, od ktorého sú odvodené,
  • nevyžadujú buď žiadne začiatočné investície, alebo začiatočné investície sú nižšie ako pri iných druhoch finančných nástrojov, ktoré podobne reagujú na zmeny  úverových a trhových faktorov,
  • sú dohodnuté a vyrovnané k budúcemu dátumu, pričom obdobie od dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšie ako pri spotovej operácii.

 

Finančné deriváty možno podľa účelu použitia použiť na:

  • hedging  (zabezpečenie) – ktorý spočíva v  minimalizovaní alebo odstránení rizika  pozícií prostredníctvom operácií na trhu s derivátmi, čiže ide o zabezpečenie sa proti riziku nepriaznivého pohybu ceny (kurzu) aktíva,
  • obchodovanie (trading), čiže cieľom obchodovania s finančnými derivátmi je profitovať z priaznivých trhových pohybov, pričom môže ísť o:
  • arbitráž,kde arbiter dosahuje zisk z rozdielnych cien toho istého aktíva v tom istom čase na rôznych trhoch,
  • špekuláciu, kde špekulant uzatvára obchod s cieľom realizovať zisk na základe odhadovaného vývoja ceny obchodovaného aktíva, od ktorého je odvodený finančný derivát; pričom môže ísť o špekuláciu na rast ceny alebo  na pokles ceny.

 

Derivátový kontrakt je dvojstranná (bilaterálna) zmluva alebo výmena platieb, ktorých hodnota je odvodená z hodnoty (ceny) kontrahovaného aktíva, kontrahovanej referenčnej sadzby alebo indexu.

Termínové kontrakty

 

Charakteristickými znakmi termínových kontraktov sú:

  • časový nesúlad medzi uzavretím obchodu a jeho plnením,
  • záväznosť plnenia zmluvy pre obidve zúčastnené strany, teda ani jedna strana nemá možnosť v deň splatnosti (exspirácie) kontraktu od kontraktu ustúpiť,t. j. kupujúci musí kúpiť a predávajúci musí predať, nezávisle od toho, či je to pre nich v daný deň výhodné alebo nie.

 

K termínovým kontraktom patria:

  • forwardy,
  • futures.

Najdôležitejšie rozdiely medzi forwardmi a futures:

 

Forwardy

Futures

 

  • forwardy nie sú štandardizované, ale  individualizované obchody, s ktorými sa obchoduje mimo burzy – na tzv. OTC* trhoch,
  •  zúčastnené strany sa musia dohodnúť na všetkých podmienkach kontraktu: množstve, kvalite, sortimente, spôsobe dodávky, mieste dodávky, dátume dodávky, cene atď.,
  • forward má dve ceny – cenu nákup a cenu predaj,
  • forwardové kontrakty (zisky a straty) sa vyrovnávajú (vysporiadavajú) až v deň splatnosti (exspirácie) kontraktu,
  • väčšie riziko nesplnenia záväzkov než pri futures, že druhá strana nesplní podmienky kontraktu, keďže ide o individualizovaný obchod (vysporiadanie futures garantujeburza systémom rôznych opatrení).
  • futures sú štandardizované obchody,  s ktorými sa obchoduje  na burzách,

  • štandardizácii podliehajú všetky podmienky kontraktu: množstvo, kvalita, sortiment, spôsob dodávky, miesto dodávky, dátum dodávky atď. okrem ceny (t. j. na cene sa  pri  forwarde  aj pri futures musí dohodnúť kupujúci s predávajúcim),

  • futures majú len jednu cenu,  vypočítanú zo stredných hodnôt vstupných parametrov (nezohľadňujú sa ceny nákup a predaj),

  • kontrakty  futures (zisky a straty) sa  vyrovnávajú (vysporiadavajú) každý deň v rámci denného vysporiadania na burze.

 

 

*over the counter

Forwardy

 

Forwardy sú termínové kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany zaväzujú kúpiť alebo predať určitý objem aktív k určitému dátumu v budúcnosti za vopred stanovenú cenu.

 

Pri forwardovom kontrakte sa zmluvné strany dnes dohodnú na množstve, cene, termíne, spôsobe a mieste dodávky predmetného (kontrahovaného) aktíva.

 

To znamená,  že deň zmluvy (t. j. v deň, keď sa kupujúci a predávajúci záväzne dohodnú na uskutočnení transakcie – v praxi deň podpisu zmluvy) a deň uskutočnenia transakcie (dodávka a zaplatenie predmetného aktíva) sú dva rôzne dni. Toto je zásadný rozdiel v porovnaní s promptným (spotovým) obchodom, kde deň zmluvy T je teoreticky zhodný s dňom uskutočnenia obchodu.* Obidve strany kontraktu v obidvoch prípadoch (čiže aj pri forwardovom obchode, resp. aj pri promptnom obchode)  majú povinnosť uskutočniť danú transakciu (toto neplatí pri opciách).

*V skutočnosti sa spotové transakcie vysporiadajú v priebehu 2 – 3 dní  (v závislosti od aktíva a uzancií) po uzavretí zmluvy.

 

Pri tomto type kontraktu môže mať zúčastnená strana jednu z dvoch pozícií, a to:

  • subjekt, ktorý kupuje forwardový kontrakt, je vdlhej pozícii*, 
  • subjekt, ktorý predáva forwardový kontrakt, je v krátkej pozícii*.

* long

* short

 

Dlhá pozíciaje situácia, keď subjekt vlastní určitý nástroj, alebo spotovo kúpil nástroj a zatiaľ neprišlo k vyrovnaniu obchodu, alebo kúpil tento nástroj prostredníctvom derivátu s tým, že vyrovnanie sa uskutoční v budúcnosti. Ak sa zvyšuje hodnota nástroja, hodnota dlhej pozície sa tiež zvyšuje.

 

Krátka pozíciaje situácia, keď subjekt má záväzok dodať určitý nástroj, alebo spotovo predal tento nástroj a zatiaľ neprišlo k vyrovnaniu, alebo predal tento nástroj prostredníctvom derivátu s tým, že vyrovnanie sa uskutoční v budúcnosti. Ak sa hodnota nástroja zvyšuje, hodnota krátkej pozície sa znižuje.

 

Vo vzájomnom vzťahu dlhých a krátkych pozícií môžu nastať dve situácie: otvorená pozícia a uzavretá pozícia.

 

Otvorená pozícia je stav, keď sa dlhá pozícia v určitom nástroji nerovná krátkej pozícii v tom istom nástroji. Otvorená pozícia je charakteristická pre špekuláciu.

 

Uzavretá pozíciaje stav, keď sa dlhá pozícia v určitom nástroji rovná krátkej pozícii v tom istom nástroji. Uzavretá pozícia je charakteristická pre zaisťovanie (hedging).

 

Forward je derivát s vysporiadaním dvoch podkladových nástrojov v jednom okamihu v budúcnosti.

 

Toto vysporiadanie môže byť:

  • čisté– po zarátaní úrokových platieb a istín,
  • poločisté– bez zarátania úrokových platieb, ale so zarátaním istín,
  • hrubé– bez zarátania úrokových platieb a istín.

 

Druhy forwardov:

 

  • úrokový forward– výmena pevnej sumy v jednej mene za doposiaľ neznámu sumu alebo za dlhový cenný papier, úver, resp. vklad v tej istej mene,

  • menový forward– výmena pevnej sumy v jednej mene za pevnú sumu v inej mene,

  • akciový forward– výmena pevnej sumy v jednej mene za akciový nástroj,

  • komoditný forward – výmena pevnej sumy v jednej mene  za komoditný nástroj.

 

Úrokový forward

 

Úrokový forward(interest rate forward) je forward na výmenu pevnej sumy v jednej mene za dosiaľ neznámu sumu alebo za dlhový cenný papier, úver, resp. vklad v tej istej mene.

 

Podľa spôsobu vysporiadania môže mať úrokový forward v praxi podobu jedného z troch kontraktov:

  • dohodu o forwardovej úrokovej miere(čisté vysporiadanie),
  • forwardového termínového vkladu alebo úveru(hrubé vysporiadanie),
  • forwardového nákupu alebo predaja dlhového cenného papiera(hrubé vysporiadanie vo forme dlhového cenného papiera).

 

Dohoda o forwardovej úrokovej miere(forward rate agreement, FRA) je úrokový forward na výmenu pevnej sumy v jednej mene za dosiaľ neznámu sumu odvodenú od určitej referenčnej úrokovej miery (napr. LIBOR, BRIBOR a pod.) v tej istej mene s čistým vysporiadaním.

 

Práve čisté vysporiadanie odlišuje tento kontrakt v rámci úrokových forwardov od forwardového termínového vkladu, resp. úveru, a od forwardového nákupu (predaja) dlhového cenného papiera. FRA je prakticky kontrakt o platbe v deň vysporiadania v sume predstavujúcej diskontovaný (odúročený) rozdiel dvoch úrokov za úrokovacie obdobie, pričom jeden úrok zodpovedá momentálnej spotovej úrokovej miere a druhý úrok zodpovedá úrokovej miere dohodnutej pri uzatvorení kontraktu.

 

Forwardový termínový vklad alebo úver(forward forward agreement) je úrokový forward na výmenu pevnej sumy v jednej mene za vklad alebo úver v tej istej mene s hrubým vysporiadaním.

 

Práve hrubé vysporiadanie odlišuje tento kontrakt v rámci úrokových forwardov od dohody o forwardovej úrokovej miere. Forwardový termínový vklad alebo úver je prakticky kontrakt o prijatí či poskytnutí termínového vkladu alebo úveru na určité obdobie, počínajúc určitým dňom v budúcnosti, a to za úrokovú mieru dohodnutú pri uzatvorení kontraktu.

 

Forwardový nákup alebo predaj dlhového cenného papiera(forward purchase or sale of debt security) je úrokový forward na výmenu pevnej sumy v jednej mene za dlhový cenný papier emitovaný v tej istej mene s hrubým vysporiadaním finančnej sumy a cenného papiera.

 

Forwardový nákup alebo predaj dlhového cenného papiera je prakticky kontrakt o prijatí či poskytnutí dlhového cenného papiera k určitému dňu v budúcnosti, a to za cenu dohodnutú pri uzatvorení kontraktu.

 

Menový forward

 

Menový forward(currency forward) je forward na výmenu pevnej sumy v jednej mene za pevnú sumu v inej mene k určitému dátumu v budúcnosti.

 

Dohodnutý menový kurz sa označuje ako forwardový menový kurz a berie do úvahy úrokový diferenciál medzi menami a stanoví sa podľa vzťahu pre úrokovú paritu.

 

V ďalšom texte sa zameriame na dva druhy forwardových obchodov, a to na forward na  úrokovú mieru  a menový (devízový) forward.

 

 

Forwardy na úrokovú mieru(FRA – Forward Rate Agreement)* 

*zmluvy o budúcej úrokovej miere

 

Úrokové miery sa na trhu môžu kedykoľvek zmeniť, a preto je investor, ktorý sa rozhodne uložiť svoje voľné prostriedky, neustále vystavený riziku zmeny úrokových mier. Toto riziko sa pochopiteľne vzťahuje aj na investora, ktorý má záujem o získanie finančných prostriedkov prostredníctvom úveru.

 

Pri forwardovom kontrakte na úrokovú mieru ide v podstate o simuláciu komerčnej banky, ktorá začne činnosť napríklad o 3 mesiace, ale už dnes určila úrokové miery, za ktoré bude o 3 mesiace prijímať vklady a poskytovať úvery, a to na základe súčasnej situácie na trhu úrokových mier.

 

Výpočet ceny forwardu na úrokovú mieru

 

Postup určovania ceny forwardu na úrokovú mieru metodicky vychádza z existencie dvoch trhov – spotového trhu a termínového trhu. Ceny na týchto dvoch trhoch musia byť v rovnováhe, pretože inak by došlo k bezrizikovej arbitráži – na jednom trhu by sa lacno kupovalo a na druhom drahšie predávalo – a takáto situácia je vo finančnom svete málo pravdepodobná.

 

V danom prípade máme k dispozícii trh spotových úrokových miertrh forwardových úrokových mier. Trh spotových úrokových mier predstavujú termínové vklady v komerčných bankách. Spotové sú preto, že platia od dnešného dňa – od času T0, do príslušného termínu (napr. 3 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok, 2 roky atď.).

 

 

Menové forwardy  

Menové forwardy patria medzi najdôležitejšie finančné deriváty na devízovom trhu. Spotové kurzy odrážajú súčasnú hodnotu meny na devízovom trhu, forwardový kurz odráža budúcu hodnotu danej meny, pričom platí, že forwardový kurz sa spravidla odlišuje od spotového kurzu.

 

Menový forward je termínový kontrakt na devízovom trhu, v ktorom sa zmluvné strany zaväzujú kúpiť alebo predať určitý objem meny k určitému dátumu v budúcnosti, a to za kurz dohodnutý v deň uzatvorenia obchodu. Čiže je to obchod, ktorého splatnosť je v dohodnutom čase v budúcnosti, a to minimálne tri pracovné dni odo dňa uzatvorenia obchodu.

 

Hlavným znakom forwardových operácií* je teda skutočnosť, že dátum vysporiadania obchodu je viac než dva pracovné dni po uzatvorení obchodu.

*to znamená aj menového forwardu

 

Forwardové transakcie na devízovom trhu sa obyčajne uzatvárajú na 1 týždeň, 1 mesiac, 3 mesiace, 6 mesiacov, 9 mesiacov a 1 rok. Menový forward  však možno uzatvoriť na akékoľvek časové obdobie a keďže forwardové transakcie sú individualizované obchody, záleží len na dohode predávajúceho a kupujúceho.

 

Menové forwardy  slúžia hlavne ako nástroj zabezpečenia sa proti kurzovému riziku(hedging), môžu sa však využívať aj na špekulácie a arbitráž.

 

Výpočet forwardového kurzu

 

Už sme uviedli, žeforwardový kurz predstavuje budúcu hodnotu meny, kým spotový kurz predstavuje súčasnú hodnotu meny na devízovom trhu. Podľa toho, či menu kupujeme alebo predávame, označujeme forwardový kurz ako cenu forward nákup alebo cenu forward predaj. Forwardový kurz má odlišnú hodnotu pri nákupe i predaji a rozdiel medzi nimi nazývame forwardové rozpätie (spread).

 

Už sme uviedli, že investor má:

  • pri kúpe forwardu dlhú pozíciu,
  • pri predaji forwardu krátku pozíciu.

 

Forwardový kurz vychádza:

  • zo spotového devízového kurzu,
  • z úrokových sadzieb obchodovaných mien,
  • z doby/dĺžky kontraktu.

 

Výpočet forwardového kurzu vychádza z toho, že konečný výsledok operácie na spotovom trhu, ktorý nahrádza termínovú operáciu, musí byť ekvivalentný výsledku tejto termínovej operácie.

 

Metodiku výpočtu ceny forwardu nákup si ukážeme na príklade.

 

Futures

 

Zavedením derivátov ako hedgingových nástrojov získali firmy možnosť ich efektívnejšieho riadenia, čo prispelo aj k vyššej efektívnosti trhu. Medzi  finančnými derivátmi majú v súčasnosti veľký význam kontrakty futures.

 

Termínové kontrakty futuressúvisia s potrebou znížiť riziko, ktoré môžu znamenať nestabilné ceny. Napríklad prvý komoditný trh využívajúci futures, CTB,* vznikol po období veľkých výkyvov v cenách obilia.

 

*Chicago Board of Trade, ďalej sa s futures obchoduje napr. na London International Financial Futures Exchange and Option Exchange (LIFFE), Tokyo International Financial Futures Exchange (TIFFE), Deutche Termin Börse (DTB), International Monetary Market (IMM) a pod.

 

Futuressú termínové kontrakty, na základe ktorých sa zmluvné strany zaväzujú kúpiť (resp. predať) určitý objem aktíva k určitému budúcemu dátumu za vopred stanovenú cenu.

 

Určite ste si všimli, že definície forwardu a futures sú rovnaké. Je to tým, že základný princíp je rovnaký pri obidvoch derivátoch a ani z pohľadu obchodovania a oceňovania sa veľmi nelíšia. Na najdôležitejšie odlišnosti sme poukázali pri charakteristike termínových kontraktov, teraz si zopakujeme iba hlavné rozdiely.

 

Medzi forwardmi a futures existujú dva hlavné rozdiely:

 

  • prvý rozdiel spočíva v tom, že futures sú štandardizované kontrakty a väčšinou sa s nimi obchoduje  na špecializovaných organizovaných trhoch  (termínových burzách), forwardy sú individualizované dohody, šité na mieru pre obidve strany a realizujú sa na mimoburzovom (OTC) trhu,

  • druhý rozdiel je v spôsobe vysporiadania. Kontrakt futures sa každodenne vysporiadava na maržových účtoch v klíringovom stredisku burzy, forwardový kontrakt sa vysporiada až  v deň exspirácie (splatnosti). 

 

Každý kontrakt o termínovom obchode futures ako štandardizovaný kontrakt obsahuje nasledujúce údaje:

  • predmetné aktívum,
  • objem/množstvo,
  • dátum splatnosti,
  • spôsob a miesto dodávky,
  • cenu.

 

Jediný aspekt, ktorý je predmetom rokovaní zúčastnených strán, je cena. Všetko ostatné je štandardizované. Napríklad štandardnými dátumami splatnosti termínových kontraktov typu futures sú tretie piatky v tzv. mesiacoch dodávky. Mesiace dodávky (exspiračné mesiace)  sú zvyčajne  marec, jún, september a december každého roka.

 

Aj pri futures môže mať zúčastnená strana v podstate jednu z dvoch pozícií:

  • dlhú pozíciu – pri nákupe,
  • krátku pozíciu – pri predaji.

 

Vzhľadom na to, že s futures sa obchoduje na organizovaných burzách za štandardných podmienok, nie sú problémy s ich likviditou. Keď je firma v dlhej (resp. krátkej pozícii), neznamená to, že v nej musí zostať až do splatnosti kontraktu. Má možnosť na burze predať (resp. kúpiť) opačnú pozíciu a uzatvoriť tak svoju celkovú pozíciu.

 

Pri tomto druhu finančného derivátu musia zúčastnené strany zložiť tzv. počiatočnú maržu v burzovom klíringovom stredisku. Tento vklad  vo forme hotovosti alebo štátnych dlhopisov má zaručiť splnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z kontraktu a chrániť tak druhú stranu pred negatívnymi zmenami podmienok na trhu. Od počiatočnej marže sa odvíja i tzv. maržový účet.  Maržový účet je bežný účet, na ktorom sa denne zaznamenávajú kladné a záporné pohyby v pozíciách.

 

 

Podľa denného pohybu hodnoty pozície dochádza ku každodennému trhovému vysporiadaniu, to znamená, že  v rámci kontraktu  sa pripisuje (kredit) alebo odpisuje (debet) z maržového účtu, a to až do dňa splatnosti kontraktu alebo uzatvorenia pozície.

 

Platí, že subjekt v dlhej pozícii dosahuje pri vzostupe kurzu kontraktu futures zisk a subjekt v krátkej pozícii zaznamenáva pri tomto vývoji kurzu stratu. Pri poklese kurzu je situácia opačná.

 

Z dôvodu ochrany sa stanovujú minimálne zostatky na maržových účtoch, tzv. udržiavacie marže. Udržiavacie marže sú minimálne hodnoty, ktoré subjekty musia mať uložené v klíringovom stredisku. Keď zostatok na príslušnom účte klesne pod úroveň udržiavacej marže, príslušné subjekty musia zvýšiť hodnotu na účte do výšky počiatočnej marže.

 

Pozície v kontraktoch futures sa obyčajne  vysporiadajú (uzatvoria) pred exspiráciou kontraktu, t. j. držiteľ pozície uzatvorí svoju pozíciu tým, že vstúpi do opačnej pozície na trhu. Tento postup sa nazýva uzatvorenie (vysporiadanie) pozície.

 

Samozrejme, účastník kontraktu sa môže rozhodnúť podržať si svoju pozíciu až do splatnosti. Keď sa kontrakt stane splatným, tak sa všetky otvorené pozície automaticky uzatvoria. Tento proces sa automaticky vykonáva v klíringovom stredisku.

 

Úrokové futures

 

Úrokové futures (interest rate futures) sú termínové kontrakty, ktorými si investori zabezpečujú budúcu výšku úrokovej sadzby.

 

Úrokové futuressú  futures na výmenu pevnej sumy v jednej mene za dosiaľ neznámu sumu v tej istej mene alebo za dlhový cenný papier v tej istej mene.

 

Podľa spôsobu vysporiadania úrokové futures v praxi nadobúdajú podobu futures na úrokovú mieru (čisté vysporiadanie), alebo futures na dlhové cenné papiere (hrubé vysporiadanie vo forme cenného papiera).

 

Základným rozdielom medzi úrokovým forwardom   a úrokovým futures je jeho štandardizácia na burze.

 

Štandardizácia úrokového futures  obsahuje tieto základné položky:

  • nominálny objem kontraktu a príslušnú menu,

  • referenčnú úrokovú sadzbu,

  • výšku minimálnej dennej možnej zmeny ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení (tzv. minimálny tick),

  • výšku maximálnej dennej možnej zmeny ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení (tzv. maximálny tick),

  • spôsob kotácie,

  • deň exspirácie kontraktu.

 

Ďalšími položkami úrokového futures sú:

  • maximálna denná možná zmena ceny– počíta sa analogickým spôsobom ako minimálna denná možná zmena ceny. Nad túto hodnotu sa v priebehu obchodného dňa nesmie zmeniť cena kontraktu. Cieľom tohto opatrenia je, aby zmena ceny nebola vyššia, než je hodnota počiatočnej marže, a aby nedošlo k neplneniu záväzkov zúčastnených strán.

 

  • spôsob kotácie – kotácia pri úrokových futures sa uvádza na základe vzťahu: 100 mínus kótovaná úroková sadzba. Tento postup je zvolený z technických dôvodov:

 

Na grafoch zisku a straty z termínových kontraktov je  na ose x cena kontraktu (čo je pohyblivá položka), a keď tato cena stúpa, zarába kupujúci a prerába predávajúci, a naopak. Na grafe zisku a straty z úrokových futures je na ose x pohyblivá úroková sadzba, takže táto sadzba vystupuje ako cena kontraktu a ako tovar vystupuje pevná úroková sadzba. Pokiaľ si niekto kúpi úrokové futures, a teda má dostať pevnú úrokovú sadzbu, tak v prípade rastu variabilnej úrokovej sadzby musí doplatiť rozdiel úrokových sadzieb, čiže v skutočnosti prichádza o peniaze.

 

Ak by sa na ose x udávali priamo percentá variabilnej úrokovej sadzby, tak pri dohodnutej fixnej sadzbe napr. 10 % a variabilnej sadzbe 12 % by to vyzeralo tak, že kupujúci zarobil 2 % z nominálu za dané obdobie,  v skutočnosti má však na základe kontraktu nárok len na 10 % z nominálu, takže 2 % z nominálu za dané obdobie musí zaplatiť.

 

Aby sa tento rozpor odstránil, zaviedla sa kotácia 100 mínus kótovaná úroková sadzba. Takže ak si kupujúci kupuje 10 % fixnú úrokovú sadzbu, na ose x sa táto skutočnosť odrazí ako hodnota 100 – 10 = 90. Keď stúpne variabilná sadzba na 12 %,  táto skutočnosť sa prejaví v zápise ako 100 – 12 = 88 a aj z grafu je zrejmé, že kupujúci prerobil za uvedené obdobie 2 % z nominálu.

 

Tento spôsob kotácie úrokových futures sa aplikuje i v medzinárodných účtových štandardoch IAS.

 

  • deň exspirácie kontraktu– stanovenie dňa exspirácie závisí od konkrétnej burzy, zvyčajne sú to 2 pracovné dni pred druhou stredou tretieho mesiaca kontraktu, resp. 2 pracovné dni pred tretím piatkom tretieho mesiaca kontraktu. Deň exspirácie nesmie pripadnúť na deň pracovného voľna – čiže sobotu, nedeľu a sviatky.

 

Menové futures

 

Tak ako pri úrokovom futures, tak aj pri menovom futures je základným predpokladom jeho fungovania štandardizácia obchodu.

 

 

Pri menovom  futures sú štandardizované tieto základné položky:

  • konkrétne meny, ktoré budú v kontrakte vystupovať,

  • nominál kontraktu,

  • minimálna denná zmena ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení – minimálny tick,

  • maximálna denná zmena ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení – maximálny tick,

  • cena denného vysporiadania,

  • cena konečného vysporiadania,

  • deň exspirácie.

 

Opäť si uvedieme príklad možnej štandardizácie menového futures.

 

 

Vysvetlenie jednotlivých položiek menového futures:

 

  • pri konkrétnych menách kontraktu futures sa musí určiť, ktorá z dvoch  mien bude vystupovať ako hlavná (bázická) a ktorá bude vystupovať ako vedľajšia. Hlavná mena vystupuje ako „tovar“, s ktorým sa obchoduje, a vedľajšia mena vystupuje ako „cena tohto tovaru“. Je to dôležité hlavne  vtedy, keď obe meny vystupujú v danom štáte ako cudzie meny (napr. na Slovensku USD/EUR). Pokiaľ je jednou z dvoch mien domáca mena, vystupuje automaticky ako vedľajšia mena.

 

  • nominál kontraktu– udáva sa v hlavnej mene, táto položka, keď už je raz určená, sa ďalej nemení, mení sa len jej protihodnota vo vedľajšej mene v závislosti od zmeny kurzu daných mien.

 

  • minimálna denná zmena ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení– má rovnaký význam ako pri úrokových futures. Pri relatívnom vyjadrení 0,001 sa de facto sleduje zmena kurzu na treťom desatinnom mieste za desatinnou čiarkou (t. j. o 1 tisícinu). V absolútnom vyjadrení je to z nominálu 10 000 USD hodnota 10 SKK. Keď bude kurz 1 USD 30,000 SKK, tak 10 000 USD bude stáť 300 000 SKK. Pokiaľ sa kurz zmení na 30,001 SKK za 1 USD, tak 10 000 USD bude stáť 300 010, čo je zmena o 10 SKK.

 

  • maximálna denná zmena ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení– vychádza z rovnakých metodologických princípov ako minimálna denná zmena ceny v relatívnom a v absolútnom vyjadrení.

 

  • cena denného vysporiadania– na záver obchodného dňa je potrebné určiť cenu, ktorá bude relevantná pre denné vysporiadanie zisku a strát. Cena jednej komerčnej banky by pochopiteľne nebola objektívna (rôzne banky majú na rovnaké produkty rôzne ceny), preto sa počíta cena na záver obchodného dňa ako vážený aritmetický priemer vybraných (referenčných) komerčných bánk, kde sa zohľadní čas obchodu v priebehu obchodného dňa a tiež objem obchodu.

 

  • cena konečného vysporiadania–  v exspiračný deň sa cena futures musí rovnať spotovej cene, a preto môže spotová cena vystupovať súčasne ako cena futures. Kurz centrálnej banky sa chápe v danom prípade ako dostatočne objektívny.

 

  • deň exspirácie–  platia tu rovnaké pravidlá ako pri úrokových futures.

 

V prípade menových futures je kotácia priama (nie ako pri úrokových futures).

 

Swapy

 

Swap je kontrakt, na základe ktorého dochádza medzi dvoma zmluvnými stranami na určitý čas k vzájomnej výmene finančných tokov podľa vopred stanovených podmienok.

 

Prvé swapové kontrakty sa objavili v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Tieto kontrakty predstavovali swap (vzájomnú výmenu) východiskových pozícií medzi dvoma subjektmi zo symetrickými záujmami. Výhody, ktoré ponúkajú tieto nástroje, viedli k ich ďalšiemu rozvoju v ostatných rokoch. V súčasnosti sa trhy so swapmi vyznačujú veľkou likviditou a obchoduje sa na nich v obrovských sumách.

 

Charakteristika swapových operácií:

  • swapy predstavujú kombináciu dvoch operácií, a to promptnej a termínovej transakcie alebo dvoch forwardových operácií s rôznymi dátumami splatnosti,
  • swapy prinášajú zúčastneným stranám (obchodným partnerom) komparatívne výhody a možnosť získať lacnejšie úverové zdroje,
  • swapové operácie nie sú štandardizované,
  • veľký význam má rating zmluvných partnerov.

 

K swapovým kontraktom patria:

 

  • úrokové swapy,
  • úrokovo-menové (kombinované) swapy.

 

Úrokové swapy

 

Úrokový swap je kontrakt, ktorý predstavuje dohodu zmluvných strán na určitý čas  si vzájomne vymeniť splatný úrokový záväzok alebo pohľadávku.

 

Takéto kontrakty nie sú ani investovaním, ani financovaním, pretože obyčajne nenastáva žiadny presun istiny (na rozdiel od menovo-úrokového swapu), čiže nedochádza k zmene pôvodných veriteľských alebo dlžníckych vzťahov zúčastnených subjektov. Zmluvné strany si swapom vymieňujú len úroky viazané na aktíva, resp. pasíva, ktoré majú vo svojich portfóliách. Swapové obchody  zvyčajne neuzatvárajú swapoví partneri priamo, ale tieto obchody sprostredkúvajú špecializované finančné inštitúcie alebo banky. Ich úlohou je pripraviť obchod a zabezpečiť zaplatenie príslušných súm, za čo dostanú províziu.

 

Pri úrokovom  swape sa mení pevná úroková sadzba za pohyblivú úrokovú sadzbu viazanú na konkrétnu sumu dohodnutú obidvoma zmluvnými stranami. Čiže úrokový swap umožňuje zámenu úveru s pevnou sadzbou na úver s pohyblivou sadzbou a naopak.

 

 

Okrem uvedenej výhody - riadenia rizika pohybu úrokovej sadzby - poskytuje tento druh swapu firmám s rôznymi finančnými nákladmi možnosť znížiť náklady súvisiace s úverovými prostriedkami.

 

Úrokovo-menové swapy

 

Úrokovo-menový swap je kontrakt, ktorý predstavuje dohodu zmluvných strán vzájomne si vymeniť meny a ich splatný úrokový záväzok alebo pohľadávku na určité obdobie, na konci ktorého sa východisková operácia otočí.

Čiže pri tomto druhu swapu sa vzájomne vymieňujú dve rôzne meny s príslušnými úrokovými záväzkami alebo pohľadávkami.

 

Môžu nastať i prípady, keď súčasťou jednej a tej istej swapovej operácie je súčasne swap úrokovej sadzby (pohyblivej za pevnú) a menový swap.

 

Takisto ako swapy úrokových sadzieb i tento druh swapu poskytuje firmám možnosť znížiť svoje náklady na úverové prostriedky tým, že získajú čo najviac z výhod, ktoré majú jednotlivé firmy na určitých trhoch (tzv. komparatívne výhody). Môže ísť napr. o rozdiely v devízovej oblasti, v oblasti daní, regulácie, alebo o rozličný pohľad na riziko, rozdielny prístup k informáciám a pod.

 

Swapové operácie možno využiť na zabezpečenie sa proti riziku, ako arbitrážne nástroje, ale aj na špekuláciu na pohyb a vývoj úrokových sadzieb a výmenných kurzov.

 

Podobne ako pri iných finančných operáciách aj pri swapových operáciách existujú riziká, a to hlavne:

 

  • riziko nesplnenia záväzku druhou stranou (úverové riziko),
  • trhové riziko.

 

Úverové riziko (riziko nesplnenia záväzku druhou stranou), ktorému sa firma vystavuje pri uzatváraní zmluvy o swape s inou firmou, predstavuje riziko, že druhá strana v danej operácii nesplní záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy.

 

Pri swapových operáciách je veľmi dôležitý rating, určenie schopnosti splácania úveru jednotlivých zmluvných strán, pretože napríklad oneskorené splácanie jednej alebo dvoch platieb jednou zmluvnou stranou môže výrazne zmeniť hodnotu takéhoto swapu.

 

Trhové riziko súvisí so zmenami podmienok na trhu (napr. so zmenami úrokových sadzieb alebo menových kurzov) v priebehu swapu, čím sa operácia stáva menej zaujímavou, než bola v čase uzatvorenie zmluvy.

 

Opcie

Základné druhy opcií a základné pozície zisku a straty

V čom spočíva podstata opcie z hľadiska práv a povinností kupujúceho a predávajúceho?

 

Opcia dáva svojmu majiteľovi – kupujúcemu opciu – právo kúpiť alebo právo predať danú hodnotu – podkladové aktívum – v danom čase (európsky typ opcií) alebo do určitého času (americký typ opcií) za vopred dohodnutú – realizačnú – cenu. Na druhej strane ten, kto opciu predal – vypisovateľ opcie – má povinnosť predať alebo kúpiťv danom čase alebo do určitého času danú, vopred dohodnutú hodnotu – podkladové aktívum – za vopred dohodnutú  (realizačnú) cenu.

 

Ako vidíme, partneri v opčnom obchode nie sú v rovnakej pozícii. Majiteľ opcie má právo, nie však povinnosť kúpiť alebo predať (to, ako sa rozhodne, záleží od konkrétnej situácie na trhu), ale vypisovateľ opcie má povinnosť uskutočniť obchod. Keď sa majiteľ opcie rozhodne podkladové aktívum za vopred dohodnutú cenu kúpiť, tak ho vypisovateľ musí predať, a to nezávisle od toho, či je to v danom momente preňho výhodné alebo nie, resp. keď sa jeho partner rozhodne podkladové aktívum za dohodnutú cenu predať, tak ho musí za túto cenu kúpiť.

 

Z hľadiska existencie práva majiteľa podkladové aktívum kúpiť alebo podkladové aktívum predať, rozlišujeme tieto základné druhy opcií:

 

 

                               kúpene - long call

   kúpne opcie call         

opcie                                                                      predané - short call

 kúpené - log put

                                                                                               predajné opcie put

      predané - short put

Kúpna opcia

 

Pri nákupe kúpnej (call) opcie má majiteľ opcie právo podkladové aktívum za vopred dohodnutú  (realizačnú) cenu kúpiť, predávajúci – vypisovateľ opcie má povinnosť zachovať sa tak, ako sa majiteľ opcie rozhodne. Keď sa majiteľ rozhodne kupovať, tak dané podkladové aktívum (akciu, akciový index, úrokovú mieru atď.) musí predať, keď sa majiteľ opcie rozhodne nekupovať, nemôže trvať na naplnení kontraktu.Za predaj tohto práva však vypisovateľ opcie dostane prémiu cenu opcie.

 

Je samozrejmé, že táto situácia sa musí nejakým spôsobom odraziť aj na celkovom zisku alebo strate majiteľa opcie, a súčasne aj na zisku a strate vypisovateľa opcie, pretože rozhodnutie majiteľa opcie je podmienené konkrétnou situáciou na trhu daného podkladového aktíva.

 

Nákup kúpnej opcie

 

V tomto prípade má majiteľ opcie právo kúpiťpodkladové aktívum za vopred dohodnutú – realizačnú – cenu a za toto právo zaplatí prémiu  (cenu opcie), ale   má právo aj od celéhokontraktu odstúpiť. V prípade, keď v dohodnutý termín (pri európskom type opcií) alebo v priebehu dohodnutého času (pri americkom type opcií) je cena podkladového aktíva na trhu nižšia alebo rovnaká ako dohodnutá realizačná cena, tak je zrejmé, že majiteľ opcie od opčného kontraktu odstúpi a jeho konečný finančný efekt bude strata vo výške zaplatenej prémie za právo odstúpiť – čiže cena opcie. (V opačnom prípade by jeho strata bola ešte vyššia a rovnala by sa cene opcie plus realizačnej cene podkladového aktíva mínus aktuálna cena podkladového aktíva na trhu.)

 

 

Predaj kúpnej opcie

 

V tomto prípade vypisovateľ kúpnej opcie je povinný predať podkladové aktívum za realizačnú cenu, keď je to pre majiteľa opcie výhodné, a naopak, keď sa majiteľ opcie rozhodne nerealizovať opčný kontrakt, nemôže trvať na jeho plnení. Na druhej strane dostane vypisovateľ za predaj opcie jej cenu -prémiu.

 

 

Predajná opcia

 

Kvôli prehľadnosti  zhrnieme práva a povinnosti majiteľa a vypisovateľa kúpnej a predajnej opcie:

 

 

Kúpna opcia

Predajná opcia

 

Majiteľ opcie

má právo, nie však povinnosť kúpiť podkladové aktívum   za vopred dohodnutú cenu

má právo, nie však povinnosť predať podkladové aktívum   za vopred dohodnutú cenu

Vypisovateľ opcie

má povinnosť predať majiteľovi  opcie podkladové aktívum   za vopred dohodnutú cenu

má povinnosť kúpiť od majiteľa opcie podkladové aktívum   za vopred dohodnutú cenu

 

Nákup predajnej opcie

 

Pri nákupe predajnej opcie  získava kupujúci predajnej opcie právo predať svojmu partnerovi podkladové aktívum za vopred dohodnutú realizačnú cenu (buď v rámci európskeho spôsobu obchodovania, alebo v rámci amerického spôsobu obchodovania).

 

Pre majiteľa opcie je výhodný pokles ceny podkladového aktíva na trhu, pretože práve vtedy začína dosahovať zisk. Na nulu -mŕtvy bod -  sa dostane pri cene podkladového aktíva, ktorá sa bude rovnať realizačnej cene mínus cena vyplatenej prémie. Pri raste ceny podkladového aktíva nad túto úroveň sa dostáva do straty, ktorá je však obmedzená výškou zaplatenej prémie.

 

Potenciálny zisk je na rozdiel od nákupu kúpnej opcie obmedzen